Pavel Oravec

Ďaleko a pešo

Ďaleko a pešo je do rána
a noc je dlhá dvadsaťtri kilometrov
Len to čo som prešiel ma doháňa
a to čo ešte prejsť mám,
to ma už stretlo

Domov, domov môj ustatý
Domov, cesta sa kľukatí
Domov, nad ránom pália kopytá
Cesta domov sa kľukatí (je) ako opitá

Pozdĺž cesty voľné
miesta na státie pre davy
na jediné, ako to auto
auto o prázdnej nádrži
Na jediné dolu kopcom stále
som zvedavý: do kedy vydržím

(Z tvárí odrazových sklíčiek pätníka...)
Žiadna ma nevíta
ticho v tichu zaniká
Tak ako štátnika
žiadna ma nezdraví
pozdĺž cesty voľné miesta na státie
na státie pre davy

pozdĺž cesty voľné miesta na státie
pre davy