Zuzana Knezovičová

Jedna ku sto

Pár starých ľudí, bezhlavé deti
Slnko páli, nesvieti
Mám plné ústa ľudskej krvi
Život jediný

Ulice stoja plné plechu
Žijú si len tak pre potechu
Bojím sa koží keď sú nahé
Cudzie šťastie v cudzej vlahe

Máme šťastie jedna ku sto
Keď deň sa valí čiernou pustou
Keď deň sa valí čiernou pustou
do ďaleka

Máme šancu jedna ku sto
Keď deň sa valí čiernou pustou
Keď deň sa valí čiernou pustou preč

Keď život uteká
Bez zmeny človeka
Je cesta ďaleká
A nikam nehľadí

Sú takí odvekí
Ľudia nezvestní
Každý jeden z nich
Chce hľadať pár
Nenašiel nič