Martinská literárna jar
(pridané 17.4., doplnené 28.4.)


Na obrázku zľava doprava: Martin Chrobák, Samo Smetana, Pavel Zajíček, Oleg Pastier, Petr Placák a Karol Chmel. Všimnite si - českí literáti sa zahĺbili do počúvania s introvertným výrazom a prstami na brade, zatiaľ čo slovenskí kolegovia nadviazali mierne odťažitý audio-vizuálny kontakt. Zaumíjavé.

Foto Ľ. Holíková 24.4.08

Vo štvrtok 24.4. si zahráme v Martine ako hudobní hostia "lierárnej besiedky", ktorej dal jej iniciátor Boris Kršňák názov:

POUČENIE Z "VÝVOJA"
alebo
HRANICE MOŽNOSTÍ, MOŽNOSTI HRANÍC

Akcia sa kononá v Biblickej škole,
začiatok o 19.00 hod.

ÚČINKUJÚ:
Petr Placák - český spisovateľ; v 80. rokoch minulého storočia jedna z kľúčových postáv pražského literárneho undergroundu; istý čas hral v skupine The Plastic People of the Universe,

Pavel Zajíček - člen legendárnej českej skupiny DG 307, písal texty aj pre The Plastic People of the Universe,

Oleg Pastier - spoluvydavateľ samizdatových časopisov a knižných edícií, básnik a šéfredaktor Fragmentu

Karol Chmel - slovenský redaktor, básnik a prekladateľ

HUDOBNÝ SPRIEVOD:
Martin Chrobák & Samo Smetana

SCENÁR, RÉŽIA, MODEROVANIE:
Boris Kršňák




Padláš, pôjd, povala...
(pridané 8.4.)

Rôzne padláše, pôjdy a povaly mali pre mňa už od detstva príťažlivú atmosféru... tak trochu ako pivnice, o ktorých sa mi sníva dodnes, ale padláše boli predsa vždy o kúsok bližšie k nebu. Vlastne padláše sú vždy kdesi medzi nebom a zemou a ako si to kto preloží, záleží od osobného uhla pohľadu.

S ľuďmi z kapely Padlášový výber sme nadviazali vzťah už na ich druhom vystúpení, čo bolo kedysi začiatkom deväťdesiatych rokov. Stretnutia s Padlášovcami boli hneď spočiatku plné dobrodružstiev, ako okienka komiksu. Dej sa zakaždým posunul o čosi ďalej a v ich skupine sa priebežne čosi končilo a čosi začínalo. Kapela, ktorá mala svoju energiu a napätie sa tu mihla a okrem televízneho portrétu a jednej platne, ktorá zachytávala ich finálne minimalistické štádium, nezostalo po nej takmer nič. Ešte že som si priebežne robil súkromné nahrávky. Raz to iste všetko zmastrujem, vyžehlím, odšumím...

Zatiaľ (na Zuzanino prianie) ponúkam niekoľko surovín z produkcie Padlášového výberu v zložení Mišo Pigoš, Jano Jakubík a Zuzana Knezovičová.

Inak Zuzana začala nedávno písať svoj vlastný blog (Zuna's blog) a tuším ju to celkom baví. Pridávam teda aj malú informáciu pre jej čitateľov - something to download with Zuna's voice and words you can find right here and also in section Archív rarít and also here.




Hybe, skloňovanie podľa Pacha
(pridané 27.3. na podnet dopravného spravodajstva TA3)


1. pád, nominatív
kto? čo? - Hybe

2. pád, genitív
(bez) koho? čoho? - bez Hýb

3. pád, datív
komu? čomu - Hybiam

4. pád, akuzitív
koho? čo? (vidím) - Hybe

5. pád, lokál
o kom? o čom? - o Hybiach

6. pád, inštrumentál
s kým? s čím? - s Hybami


Zbojník Pacho pochádzal z Hýb, bol teda Hyben. Socha (o)Pacha stojí pri dedinskom centrálnom parku, neďaleko pomníka Hybenov padlých v Prvej svetovej, ktorých sa zbojník hvizdom na prstoch snaží prebrať k životu. Pacho má v Hybiach aj svoju krčmu. Na stenách tam visa obrázky miestnych celebrít a ochotníckych hercov z miulých storočí. Našiel som medzi nimi aj fotografiu starého otca.
Hvízd! Frndžalicu!!!





Pustý hrad
(pridané 27.3.)
Na dvojitom kopci nad Zvolenom sa nenápadne týčia pozostatky Pustého hradu, inak tiež najstaršej stredovekej profánnej stavby na území stredného Slovenska. Celková rozloha hradného areálu (7,6 ha) je najväčšia v Európe. Kultúrnu pamiatku Pustý hrad tvorí Horná poloha (4,8 ha), Stredná (spojovacia) časť (1,6 ha) a Dolná poloha (1,2 ha). Pustý hrad je miestom pôvodného kráľovského komitátneho hradu z 2. polovice 12. storočia. Spustol v 16. storočí po výstavbe Zvolenského zámku.

V súčasnosti je areál hradu odlesnený, prebieha na ňom archeologický prieskum a pozostatky hradieb sú čiastočne rekonštruované.

Až na vrchol s nadmorskou výškou 512 m.n.m. sa dá dostať peši po strmom náučnom chodníku, alebo, po spevnenej a lesnej ceste, aj na bicykli. Prístup k hradu je západne od Zimného štadióna, alebo z mestskej časti Balkán, za rampami pri Unionke. V druhom prípade tajprv treba prejsť úzkym mostom ponad Slatinu. Chodník začína cikcakovito stúpať na úpätie po cca 150-tich metroch vľavo od mosta, cesta zjazdná bicyklom vedie za mostom doprava, smerom k mädokýšu a špirálovitým spôsobom okolo kopca, až k hlavnej bráne z južnej strany areálu. Cesta aj chodník sú značené a lemované informačnými tabuľami.




Castor fiber
(pridané 15.3.)
Tak, Morenu sme umorili už minulý víkend. Týždeň uplynul ako voda a faktúry stále viaznu. Slnko inšpiratívne svieti, my premýšľame kam (a za čo) pôjdeme cez Veľkú noc lyžovať. Predbežne pre osvieženie postačí aj výlet k Dunaju. Z konca móla pod kameňolomom pozeráme na chlapíka, ktorý sa na svojej vratkej loďke neohrozene plaví po vlnách medzi riečnymi nákladiakmi. Zamávame si. V predu na palube preváža čosi ako trojkolku zo šrotu. Vyzerá to dosť bizarne, ale našli sme aj pragmatické vysvetlenie - zrejme sa jedná o nejaké ťažné zariadenie, pomocou ktorého po vylodení prepraví ten svoj kajak suchou cestou späť proti prúdu. Sympatické. Aj príroda robí čo môže. Ešte je to všetko dosť šedivé, ale konáriky už rašia. Castou sem sme videli nejaké nahlodané stromy a počuli ako čosi šplechlo do vody. Cestou späť sme videli čo to bolo - normálny živý bobor európsky (castor fiber). Zrejme sa sem priplavili z Rakúska, kde pred časom zahájili umelé zabobrenie. Ujalo sa to, tak nech sa im darí aj u nás! Prekvapilo ma, aký je to veľký hlodavec. Srsťou, tvarom čumáku aj rozmermi pripomínal skôr mláďa diviaka, ale štýlom plávania to bol typický "beaver". Bobor obor. A mal aj kamarátov. Nech žijú bobri! Bobri sú dobrí. Urobili nám radosť.


Keď toto píšem hrá Anna Maria Jopek. Rád počúvam jej sladkú poľštinu. Pripomína mi to doby v ktorých si ma získal Tadeusz Nalepa a Marek Grechuta. Okrem tohto cedéčka ma v poslednej recenznej várke zaujali aj ďalšie, napríklad známa popfolková kanadská pesničkárka s výzorom mníšky v civile, k.d.lang so svojím albumom Watershed (aj jej sa už sníva o jari), ako aj celkom neznámy gitarista Yoav a jeho akusticko syntetický štýl na Charmed & Strange. Recenziu tohto CD pridávam k ostatným.



Zeitgeist
Duch doby
(pridané 8.3.)


"Musí to byť pre nich ťažké... Pre tých, ktorí berú radšej autoritu ako pravdu, než pravdu ako autoritu." (G. Massey, egyptológ)

Dať ľuďom chlieb a hry a budú robiť čo chceme. Zinscenovať divadlo, ktoré prebudí emócie a obráti hnev masy želaným smerom, to je scenár z histórie, ktorý sa opakuje po stáročia. Sú muži v čiernom, ktorí realizujú vízie mužov za opnonou. Pešiaci potom vyrážajú do útoku - za boha a za národ, za cisára pána a jeho rodinu... čítaj ďalej

PS: Ak jedni klamú, neznamená to ešte, že tí druhí majú automaticky pravdu (mch :-)

PPS (od Hilara) :
"Ignorance is bliss" (to most people)
"Just because you're not paranoid, doesn't mean they're not watching you"


Laura Veirs a jej vysokoškolaký revolučný výbor
(pridané 7.3.)

Niekedy sa stane, že obsah cédéčka založeného na dlhšiu dobu v polici medzi časom akosi vykvasí a dozrie. Odkedy som napísal recenziu na CD Laury Veirs Saltbreakers, nepustil som si ho - až do predvčera. Potom zase včera, dvakrát, a dnes tiež dvakrát. A už to vôbec nie je také "trochu intelektuálsky umiernené, esteticky neškodné, čiastočne nudné / čiastočne zaujímavé", ako sa mi to zdalo 27.6.2007. Tie pesničky som NEpočúval desať mesiacov, ale mám pocit, že ani NEzabudol. Ucho naznačuje obrysy melódií o krok dopredu a ten zvuk má tiež pekné insitné napätie. Preraďujem z kategórie "sympatické" do kategórie "obľúbené"!

Les Contamines
(pridané 2.3.)


Nikdy som si nemyslel, že na lyžovačku pôjdeme niekedy ďalej než k moru. Stalo sa. Z Bratislavy do francúzskeho Les Contamines je to necelých 1200 km. Cestu autom sme si teda užili. Palubný teplomer ukazoval miestami vyššie hodnoty, než koncom leta cestou na Hvar. Bol február a na strešnom nosiči lyží boli nalepené mušky, no nejaký sneh vo vyšších nadmorských výškach sme predsa len stihli... čítaj viac

Počas jazdy autom ani v chate nemohla chýbať muzika. Zo všetkých CD sa najvyššej popularite tešil výberový CD/DVD album skupiny Eels - Meet The Eels. Mark Everett, alias Mr. E, je inteligentný rockový pesničkár, ktorý popri rôznych hračkárskych gitarách neváha použiť klávesy, elektroniku ani sláčikové kvarteto. Dôležitejšie ale je, ako mu to šrotuje v hlave. Dokáže písať veselé pesničky s nápadom, zaujímavým zvukom a temným pozadím. Niečo ako recenziu ponúkam tu, ale lepšie overť si to na vlastné zmysly. Námet, hudba, video - zo všetkého to najlepšie v jednom by mohlo byť práve v pesničke Susan's House.




Fretting Les Paul
(pridané 18.2.)

Výmena pražcov na gitarách LesPaul býva vždy chúlostivá. Ako u každej inej gitary sa jedná o presnosť, ktorej absencia sa okamžite prejaví drnčaním, nepohodlím pri hre, stratou intonácie alebo sustainu. Špecifikom LesPaulov je navyše aj binding krku, ktorý po stranách kopíruje tvar pražcov malými výbežkami. Finalizáciu takéhoto krku dokumentuje nasledovných šeť fotografií z dielne Igore Kellera. Pracne vytvarované výbežky však zvyčajne neprežijú prepražcovanie. Zbrúsia sa a v tom lepšom prípade ich nahradí kovová korunka pražcov presahujúca nad bindig. Západka pražca (tzv. tang) sa musí pod týmto presahom na okrajoch odstrániť, tak aby bola zapustená len v drevenej časti hmatníka a nezasahovala do plastového lemovania.

Svoj komentár k problematike pražcovania pridáva aj Igor Keller v popiske pod obrázkami.

(mch)

Pražce sú do narezaných drážok vlisované. Podobný lis používa na palisandrové hmatníky väčšina veľkých firiem. Javorové hmatníky sú náchylné k pretlačeniu pražcov. Na špeciálne upravených lisoch pre tento účel je namiesto páky momentový kľúč ktorý sa pri určitom tlaku pretočí, takže pražec je zalisovaný ale drevo sa nepretlačí. Niekto na lisovanie používa stojanovú vŕtačku ktorá má podobný mechanizmus ako lis. Niektorí gitarári preferujú pražcovanie kladivkom. Podľa Kellera je však vlisovanie pražcov presnejší a jednoduchší spôsob. Pre istotu pražce do drážok vlepuje sekundovým lepidlom, aby sa neskôr nestalo, že by niekde začali vyliezať alebo drnčať. Niekto na tento účel používa nitrolak, iný zas titebond (lepidlo na drevo) alebo epoxid, dokonca sa používa aj ionizovaná voda, prípadne vôbec nič.

(ik)

Viac o Igorovi a jeho práci tu.

Kontakty na majstrov výrobcov, s ktorými sa môžete dohodnúť na prepražcovaní tu.


Rocktron Velocity 250
stereo power amp for guitar

For sale, 250 Eur + postage expenses
Stále na predaj, 9000 Sk / 8000 Kč
Details, Contact

Velocity 250 is rated at 125 watts per channel at four ohms. The Reactance controls allows for a better cabinet/amp match that results in a "tighter low end" response and better definition in the upper midrange so that your instrument "speaks" better in live situations.


Keller LP
(pridané 8.2.)

Fotoreportáž zo vzniku tejto gitary je v Igorovej galérii


Taylor T-5 Standard
(pridané 5.2.)

Zvukom nasucho gitara T-5 pripomína to isté čo na pohľad, t.j. čosi medzi akustickou gitarou a kvalitnou thinline elektrickou gitarou bez centrálneho bloku. Charakterizuje ju absolútna ochota pri odozve.
Priebeh dynamickej krivky tónu u gitary Taylor T-5 sa takmer zhoduje s akustickou gitarou. Jej elektromagneticky snímaný amplifikovaný zvuk neznie čisto akusticky. Nemá takú harmonickú nadstavbu a jeho charakter je dosť drôtený. Tu však prichádza na pomoc dynamika a svoje urobí aj keď sa na vstavanom preampe pridajú basy, prípadne sa gitara zapojí priamo cez kvalitné PA. Jej perkusívne tóny sú charakteristické aj farebne. Čistý zvuk T-5 nemusí mať iba akustický charakter, ale v závislosti od zvolených snímačov, štýlu hry a spôsobu sa môže dobre uplatniť aj tam, kde sa uplatňujú neskreslené elektrické gitary - country (tele twang), hilly-billy (hollow body a r&r gitary), blues, jazz atď.

Skreslený zvuk v tomto ohľade, podľa propagačných sloganov, gitara T-5 zvláda všetko - od jemne skreslených rytmických doprovodov až po komprimované spevavé sóla ako od Davida Gilmoura. Samotná gitara poskytuje iba ?o čosi viac? než iné akustiky výsledok do veľkej miery závisí aj od toho, cez čo jej tón preženieme. Pri overdrive znejú dobre kvílivé dvojzvuky na tenších strunách, basy sú už trochu deravejšie. Distortion spieva ak je posilnený ďalšími efektmi. Pozor však na spätnú väzbu. Plochá predná doska a dutý korpu sú na ňu dosť háklivé. Univerzálne možnosti gitary T-5 treba využívať kreatívne, ale nemožno od nej očakávať úplne všetko. Ak chceme zahrať elektrické sólo v akustickej pesničke, fajn, ak ale máme v repertoári polovicu vecí postavených na plnohodnotnom elektrický tóne, je dobre mať poruke aj monofunkčnú elektrickú gitaru.

písané pre Music Store
viac na ukážku tu


Braunsberg
sees the sun going down
(pridané 21.1.)

Kam na nedeľný výlet? O rakúskom kopci za Dunajom, na ktorý tak často pozerám z Devínskej kobyly, som vedel len toľko, že zakrýva výhľad na hrad Hainburg a že na ňom kedysi mali Kelti svoje opidum. Prieskum na mieste činu ukázal, že na jeho vrchol sa možno dostať pešo lesom, ale vedie tam aj asfaltová cesta, zjazdná bicyklom už pri trochu lepšej než rekreačnej kondícii jazdca. Pri ešte rekreačnejšej kondícii je to asi možné aj autom (okrem zimy). Na Braunsbergu fúkal vietor aj keď v Bratislave pri odchode vládlo bezvetrie. Ideálne podmienky na púšťanie šarkanov, kajtov a riadených vetroňov.
Nevedel som, že Paul McCartney strávil podvečer pred tým, než napísal Fool On The Hill práve na Braunsbergu.

PS: Minulý týždeň pribudli na tieto stránky dve nové zvukové ukážky ručne stavaných archtop gitár Kingsford (Igor Keller) a Sagitarius Venus (Jiří Navrátil).

Okrem toho ma tiež potešilo, keď sa ozval Ďuro Turtev a venoval mi Rok v Šamoríne - knižné CD so zhudobnenými básničkami Judity Kaššovicovej. Posolstvo miestopisnej poetiky je umocnené hudbou s príjemným zvukom a ustriehnutými proporciami. V osobe Turteva sa zrodil empatický producent, ktorý dokáže myšlienky doviesť k efektívnemu výsledku aj bez rušivých momentov a zápasu s vlastným egom. Celú recenziu pridávam k ostatným na tejto stránke.


Pár dôvodov k optimizmu
(pridané 13.1.08)

V nedeľu ráno sme sa vracali z povianočného priateľského stretnutia. Napriek tomu, že sa v kalendári skvela nepríjemná číslica 13, nálada bola optimistická.

Čiastočne za to mohlo slnko, ktoré sa po dlhšej dobe vysúkalo spoza mrakov, čiastočne príjemná muzika, ktorá ako balzam vyplnila útroby auta. Bolo to CD mladistvého Georga Bensona zo začiatku jeho jazzovej kariéry. Mám rád tieto reedície zo šesťdesiatych rokov, pretože pôsobia menej neurotickým dojmom, než súčasné novinky. Hudba ako táto - George Benson & Jack McDuff - neprináša z dnešného pohľadu nič nové, zato obsahuje minimálne dve veci, ktoré čas neopotrebuje. Je to príjemný zvuk toho ČO páni hrajú, NA ČOM to hrajú a AKO to nahrali/zremastrovali. Svoju rolu pri tom zohráva aj ich dobré rozpoloženie a entertainerský talent.

Celú recenziu zaraďujem k ostatným na tomto webe. Pri jej písaní som sa dozvedel pár zaujímavých faktov. Napríklad že samouk Benson mal rád Charlieho Christiana, ale bola to až platňa Hanka Garlanda (jediný jazzový album tohto vychyteného nashvilského gitaristu), na základe ktorej získal predstavu, aké nesmierne možnosti gitara poskytuje ľuďom bez obmedzení. Budem asi musieť toho Garlanda trochu prelustrovať. Kombinácia jazzu a country už priniesla nejedno príjemné prekvapenie. Možno že to bude podobné eso, ako môj obľúbený Danny Gatton - vtipkár, virtuóz, telecastrový entuziasta a samovrah.

K obedu nám hral ďalší liečiteľ Van Morrison a hrá doteraz. Kto ho ešte nepozná, mal by...  Ale dosť bolo rečí, než toto zavesím, pôjdem ešte trochu prevetrať bicykel, kým nezhasnú.
P.S. Tak už som sa vrátil. Na lúke nad Dlhými dielmi som stretol na prechádzke Dlhé diely aka Longital. S Danom a Šinou sme pohovorili o Julianovi, kráľovi všetkých Lemurov na Madagaskare a jeho technickom menovcovi, ktorým je JazzMutant Lemur ovládač hudobného softvéru. Že vraj hrať sa dá už aj prstami na obrazovke. Kam ten svet speje!!!? Necháme sa prekvapiť. Longital sľubujú krst nového CD už niekedy vo februári.



Taylor Big Baby
Krajčírovo veľké bábo
(pridané 7.1.08)

Drahé gitary visia v predajni vysoko, aby ich náhodní okoloidúci len tak bezvýsledne neohmatávali. Nechcelo sa mi balansovať na rebríku a tak som zvesil zo steny to, čo bolo najbližšie poruke.

Bola to dorastenecká gitarka Big Baby Taylor. Struny boli síce trochu tvrdé (ako je u Taylora dobrým zvykom 0.012 + vysoké sedielko), no hneď prvé tóny rozložených akordov zaplnili priestor obchodu tak presvedčivo, že gitaru som ihneď zatúžil spoznať trochu intímnejšie. Bol z toho test.

Internet prezradil, že na počiatku bola 3/4 gitara Baby Taylor určená pre malé deti, no jej potenciál čoskoro začali doceňovať aj vyspelí gitaristi. Baby Taylor povýšila na gitaru cestovateľskú a jej plný zvuk i zaujímavý tón našli uplatnenie aj v alternatívnych ladeniach a pri hre technikou slide. Popularita gitary Baby Taylor sa zaslúžila o vznik fyzicky vyspelejšieho, hoci služobne mladšieho súrodenca Big Baby.

Ako sa ukázalo, náhodne zvesené "veľké bábo" nie je iba podarený model medzi cestovnými, či dorasteneckými gitarami, ale svoju hodnotu preukáže aj v štúdiu. Pri melodickej hre prechádza rezonancia na ostatné voľné struny s takou intenzitou, že ak ich netlmíme, gitara doslova hučí ako úľ. Atak na hrubé struny má klavírny charakter. Rýchla odozva gitary a jej projekcia si dobre poradia aj s väčším priestorom. Jednotlivé tóny sú artikulované i frekvenčne vyvážené aj keď trochu ochudobnené o dynamické basy. Big Baby svojim suchším, no harmonicky nesmierne bohatým zvukom pripomína signovanú gitaru Martin OM Erica Claptona. Nástroj je zvlášť vhodný na prstové hranie a blues. V sekcii Bonusy/Gitary+ je pre ilustráciu zvuková ukážka v mp3.

Bol to príjemný románik a ťažké lúčenie. Tomu, kto si "veľké bábo" zoberie sebou domov želám nech si to užije. V kobylke je ešte kosť, ktorú som na mieru vlastnoručne vystrúhal, takže Big Baby sa už ani nebude tak zdráhať.