Dĺžka: 39 km
Prevýšenie: 930 m + 450 m na sedačkovej lanovke

Červeno-modrá:
Štart sedačková lanovka Nová Hoľa, na sedačke na Novú Hoľu, po žltej turistickej značke na Zvolen, Malý Zvolen, po lyžiarskej zjazdovke dole do obce Nižná Revúca. Ďalej trasa okruhu 7: vľavo na Liptovské Revúce, vyšná Revúca odbočka doľava (neznačená) na Veľký Šturec, stúpanie po spevnenej ceste do sedla a potom dlhší zjazd k horskému hotelu pod Šturcom, na E77 smer Motyčky, ďalej po modrej (stará paralelná cesta mimo hlavnej dopravy) smer Donovaly centrum a SL Nová Hoľa.

One way ticket na sedačkovú lanovku Nová hoľa pre jednu osobu a bicykel stojí 70 Sk, čo je lacnejšie ako bez bicykla.

Ďalšie povolené trasy na Donovaloch nájdete napríklad tu. alebo aj tu. Okruh 8 som absolvoval na Dušičky, medzi tým už jeseň pokročila, tak pozor na počasie.

Šťastnú cestu!

Občas sa stane, že nestíham čo som nasľuboval. V lepších prípadoch príde na rad deľba práce. Tak sa stalo, že CD s terapeutickou porciou elektro/world music od Mari Boine som posunul kamarátke Jarke Novákovej, aby mi naň napísala recenziu pre časopis DiGi revue. Sám som si ten album vypočul iba letmo, ale po prečítaní recenzie sa k nemu asi ešte vrátim (aj keď už len vo formáte mp3). Keďže priestor v časopise je limitovaný a musel som skracovať, dovolím si publikovať recenziu na tomto mieste v plnom znení:

Mari Boine Remixed Vol. II
It Ain't Necessarily Evil - Bodeš Bat Gal Buot Biros

Usher BE-718
Pohrebný pochod pre berýliové tanečnice?
(Pridané 2.9.)

Z okna u starej mamy som to ako chlapec videl v priamom prenose. Začalo to bežným dedinským obrazom - akýsi ujko si to cieľavedome, krížom cez cestu, namieril do krčmy, očividne ako už tisíc krát predtým. Zrazu sa ozvala rana, starý muž urobil vo vzduchu salto a o pár dní som z toho istého okna sledoval jeho pohrebný sprievod. Ujko pritom nerobil nič iné, len opakoval svoj naučený rituál. Osudným sa mu stalo, že od čias, kedy si osvojil trasy a návyky, doprava v dotyčnej obci sa zdvojnásobila a zrýchlila. On iba nezadal tento koeficient do programu svojho autopilota, ktorý každodenne riadil jeho kroky. My Slováci sme konzervatívni, ak sa ale naučíme akceptovať zmeny a nebudeme zbytočne predpojatí, pomôže nám to prežiť a možno i zorientovať sa, aby sme v našich záľubách venovali skôr obsahu ako forme.

Pretrvávajúce dogmy môžu byť pre konzervatívcov oporou, ale aj zdrojom problémov. Svet sa mení a význam Ázie v ňom neustále narastá. Japonsko už dávnejšie nie je jedinou východnou krajinou s výrobkami vysokej kvality. Hoci štatisticky sú Čína a ďalšie krajiny z juhovýchodnej časti tohto kontinentu právom považované za fabriku sveta, ktorá bez bázne a hany chrlí čím viac za čím menej, nie sú to vždy len no-name výrobky pochybnej kvality a dôveryhodnosti. A nemusia to byť iba automobilky, ani v Ázii detašované americké filiálny, ktoré vďaka západnému dizajnu a dôslednejšej výstupnej kontrole sprístupňujú značkový tovar spotrebnej populácii. Verte či nie, aj v ázijskej masovej kultúre sa vyskytujú silné individuality, ktoré majú čo ponúknuť európskej - priznajme si - trochu snobskej komunite audiofilov.

Toľko z nepublikovaného úvodu k testu reproduktorov Usher BE-718. Článok si objednala redakcia časopisu High End a tak som v dobrej nádeji navštívil predajňu Nisel, popočúval bedničky na vlastné USHI a napísal o tom, čo som počul. Prisámvačku nechcel som si z nikoho USHiERať, kto si prečíta test možno vycíti z mojej strany k bedničkám aj sympatie, no na špecifikách o ktorých píšem nemám čo meniť. Ako vždy som sa v zápale písania dostal nad rozsah. Za obeť skracovania padol vyššie situovaný úvod, v ktorom zbavujem sám seba aj čitateľov a-priori predpojatosti pred čímkoľvek vyrobeným v Ázii. Až potom mala nasledovať tá strašne nudná až urážlivá veta: Výrobky značky Usher pochádzajú z Taiwanu. Ani vo sne ma nenapadlo, aká búrka v pohári vody sa okolo toho rozpúta. Tŕňom v precitlivelom audiofilskom oku nebol iba Taiwan, ale aj môj patent na komprimovanú perspektívu a ďalšie lahôdky. Koho to zaujíma, nech sa páči: tu je celý test aj s reakciami.

Inak bedničkám úprimne želám šťastnú púť za poslucháčmi, ktorí vedia čo od nich môžu očakávať. Možno nie sú práve najuniverzálnejšie, zato však ovládajú aj triky inde neslýchané. Zoberte si svoje cédéčka a príďte si ich na jeseň vypočuť, uvidíte ;-)

mch