Pavel Oravec, Martin Chrobák

Patológie

Mám ti vyjsť v ústrety, rád by som vyhovel
to vieš, prísny režim.
V pozore vystretý tak ako na povel
nehýbem sa, ležím.

A ani sa mi nelení a ani sa mi nežije.
Ležím si svieži na oddelení,
na oddelení patológie.

Taký som aká si, nepáli nehasí,
neserie, nebolí, čo ešte treba raju!?
Mládenci z patoly sa o mňa,
sa o mňa postarajú.

S širokým úsmevom, bledý a studený.
Pod maskou zo sádry už tuhnú moje rysy.
Teraz mi dochádza, ak bol som,
že som bol veľkorysý.

Pozde na mňa civí, s výčitkami plytvá,
či som ešte živý ukáže až pitva.

Pozde na mňa civí, s výčitkami plytvá,
či som ešte živý ukáže až pitva.

Mám ti vyjsť v ústrety, rád by som vyhovel
to vieš, prísny režim.
V pozore vystretý tak ako na povel
nehýbem sa, ležím.

Ležím si svieži na oddelení
Ležím si na oddelení
Ležím si na oddelení patológie.