Pavel Oravec

Schody do kotolne

Ako po poldeci jeseň po nás siaha
vypredaný cirkus, po vetvičky nahá
čupí starnúc pri mne, bez klobúka, mužne
smutní neúprimne, smutní po almužne
smutní po almužne

Stôl v rohu pri okne
tri miesta ešte voľné
Kým ticho nezmĺkne
sme schody do kotolne
Koho dnes priložíme
koho a ku komu

K popolu vietor a vánok k urne
čo bolo neodkladné už nie je súrne
Včera už dávno nie je
včera už nie je

Stôl v rohu pri okne
nos dažďa na ňom smrká
kto k stolu primokne
voňavý po jablkách

Kto o zem hodí smútok
pivovú lebku hrozby
Tvár ako tanier od večere
bolo by treba rozbiť